Životopis
doc. Ing. Viliam Ján Gruska
24. 9. 1936, Ružomberok
23. 9. 2019, Bratislava
Osobnosť slovenskej kultúry, scénograf, filmový architekt, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér, pútnik kultúrou a históriou slovenského národa, ktorý určujúco inicioval, inšpiroval a ovplyvnil činnosť a tvorbu folklórnych súborov, folklórnych skupín, ideu a dramaturgiu desiatok programov, projektov, festivalov a ich scén, tvorbu množstva filmových a televíznych diel a mysle mnohých ľudí.
Vyrastal v učiteľskej rodine, ktorá žila v rokoch 1936 - 1945 v Rabčiciach a od roku 1946 v Liptovskej Teplej, kde V. J. Gruska navštevoval základnú školu. Ochotníčil v divadle žiakov aj dospelých, účinkoval v detskom folklórnom súbore. Po maturite na gymnáziu v Ružomberku odišiel v roku 1954 študovať do Bratislavy. Absolvoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT). V rokoch 1954 až 1976 pôsobil ako tanečník, sólista, pedagóg a choreograf v Lúčnici. Ako dramaturg a scénograf bol spoluautorom viacerých programov pre SĽUK. V rokoch 1962 až 1971 pracoval v Slovenskej televízii ako vedúci scénografickej výroby. Neskôr pracoval ako architekt v Slovenskej filmovej tvorbe a ako scénický výtvarník v slobodnom povolaní. V rokoch 1985 – 2019 pôsobil ako pedagóg a docent na Katedre scénografie Divadelnej fakulty VŠMU. V roku 1990 bol prvým porevolučným predsedom Výboru Matice slovenskej. Podieľal sa na založení a formovaní mnohých folklórnych festivalov a slávností po celom Slovensku, pre ktoré vytvoril niekoľko prírodných amfiteátrov (Východná [pôvodný amfiteáter v r. 1971 – 2005], Detva, Myjava, Terchová a iné).
Na početných cestách po Slovensku sa popri výbere vhodných exteriérov a interiérov pre filmovú tvorbu venoval aj výskumu tradičnej kultúry. Výsledky prezentoval v scénických programoch na folklórnych festivaloch a ďalších podujatiach. V nich spočiatku kládol dôraz na výtvarný fenomén ľudovej kultúry, neskôr na uplatnenie spomienkového rozprávania, ale aj na významné osobnosti a udalosti našich dejín. Medzi najvýznamnejšie patrili Prehliadky tichej krásy a Rodokmene zeme na FF Východná a regionálne programy Orava, Liptov, Kysuce, Hont a Novohrad, Turiec a Horná Nitra, Stredné Považie, Gemer a Malohont na FSP v Detve. V súvislosti s týmito programami robil podrobné výskumy po celom Slovensku a inicioval vznik nových folklórnych skupín a ľudových hudieb, ktoré sa dodnes venujú výskumu, záchrane, rekonštrukcii a prezentácii tradičnej ľudovej kultúry. Objavoval a vo svojich programoch často prezentoval typy jednoduchých pracovitých ľudí, ktorí cez svoje skúsenosti dokázali odovzdať súčasnému divákovi vlastné životné poznanie i duchovný odkaz svojej doby. Skoncipoval projekt vydávania série gramoalbumov Panoráma ľudovej hudobnej a piesňovej kultúry a aktívne sa podieľal na jeho realizácii.
K množstvu scénických programov, podujatí a výstav venovaných významným dejinným udalostiam, výnimočným osobnostiam a mnohým základným témam našej kultúry patrili napríklad: Milan Rastislav Štefánik (Syn slnka a národa), Cyril a Metod (Svetlo zo Solúna), Anton Bernolák (Rodostrom slovenčiny), Pavol Országh Hviezdoslav (Hviezda tisícročia), Martin Benka (Maliar a pieseň), Milo Urban (Pre život nepreklial nebo), Andrej Sládkovič (Detvan), Milan Rúfus (Básnik hľadá cesty), Bohdan Warchal, Ladislav Hanus a i., Ozveny staroslovienčiny, Staré nôty mladých strún Európy, Čírenie talentov, Dni kolied kresťanov, Posolstvá piesní Slovensku a svetu a i.
Ako filmový a televízny architekt spolupracoval na viac ako 130 dielach, z ktorých najznámejšie sú Perinbaba, Sokoliar Tomáš, Mahuliena zlatá panna, Kráľ Drozdia brada, Šípová Ruženka, Neďaleko do neba, Jánošík, Svätopluk, Nápoj lásky, Cinka panna, Chodník cez Dunaj, Kára plná bolesti, Straty a nálezy a i.
Bol ocenený viacerými významnými oceneniami (2007 - Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudovej kultúry a umenia, 2018 – Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematogfrafii a i.).
Viliam Ján Gruska je aj autorom textu piesne Daj Boh šťastia tejto zemi.
